Stretávka ASR v roku 2009
Milí spolužiaci !
Už je to neuveriteľných 20 rokov, čo sme prevzali z rúk najvyššieho vedenia fakulty diplomy a rozpŕchli sme sa do všetkých kútov Slovenska, ba i Európy. Patrí sa, aby sme sa po takomto období znovu stretli, zoznámili sa s našimi osudmi, pochválili sa úspechmi, niečo spolu zjedli, vypili a zatancovali si.
Hlavný organizátor Peťo Olexa vybavil v Horskom hoteli EVA miestnosť a ubytovanie na
17.-18. októbra 2009. Hotel sa nachádza v Juri pri Bratislave. Schádzať sa začneme v sobotu
17. októbra od 16:00. Slávnostná večera bude pozostávať z prípitku, predjedla,
polievky a hlavného jedla.
V cene 27 eur je aj 1 liter nealko nápoja,
3/4 litra vína, káva, rezervácia miestnosti do rána a zapožičanie HiFi veže.
Kto by chcel na chate aj prespať, cena
ubytovania je 18 eur.
Tešíme sa teda, že sa na jeseň opäť stretneme a že účasť bude ešte vyššia ako
naposledy.
Po druhýkrát v horskom hoteli EVA
V strede októbra sme sa zišli v horskom hoteli Eva na našej štvrtej stretávke. Neuveriteľné, ale takmer všetci prišli načas, takže približne o šiestej hodine mohol organizátor Peťo Olexa povedať pár slov na privítanie, a potom sme sa už rýchlo pustili do večere. Väčšina z nás bola totiž po niekoľkohodinovom cestovaní poriadne vyhladnutá. Najprv samozrejme prípitok, potom jedlo: šunková rolka s chrenovou šľahačkou, slížová polievka a obligátne kuracie prsia s dvojakou prílohou. K tomu biele a červené víno, whisky od organizátora, kofoloidné a mineraloidné nápoje. Neskôr sa vypilo i domáce ríbezľovo-malinové vínko od Ľubky a niekoľko fliaš tvrdého.
Od Peťa sme sa dozvedeli, kto a
prečo sa na poslednú chvíľu odhlásil: Ľubo Egly kvôli školeniu, Jarka M.
a Peťo H. kvôli stretávke zo strednej školy, ďalší zo zdravotných alebo
rodinných dôvodov. Niekomu nerobilo problém docestovať až zo Švajčiarska
či Holandska, inému sa zdalo zložité prísť aj z Bratislavy. Tých 23 asrákov,
ktorí sa napokon stretli, vytvorilo počas celého večera a noci výbornú
atmosféru. U mužov prevládali rozhovory z profesionálneho života, u žien
zase z rodinného. Dozvedeli sme sa, koho práca aspoň trošku súvisí s vyštudovaným
odborom, ale väčšinu z nás osud zavial do úplne iných oblastí: návrh a
inštalácia počítačových sietí, SAP systémy, zavádzanie účtovných a
mzdových programov, databázy, počítačová grafika a CAD/CAM systémy,
oprava elektronických prístrojov... Zo traja sa pochválili aj učiteľským
povolaním. Kým Fera Vaseka táto profesia živila iba rok, Paľo Komlóssy pri nej vydržal oveľa dlhšie a baví ho to doteraz.
Povyťahovali sa albumy s dovolenkovými a rodinnými
fotkami. Pri ich prezeraní sme sa dozvedeli veselé, ale i smutnejšie príbehy
z rodinného života našich spolužiakov. Niekto sa zatiaľ nestihol oženiť/vydať
ani raz, iný má už za sebou aj niekoľko rozvodov a znovu je šťastne
slobodný. Spomenuli sme si aj na spolužiakov, ktorí kvôli vyššej moci
(Satko, Grošek, Galanová) školu nedokončili.
Čo sa týka našej rodnej fakulty a katedry, i tam
nastali viaceré zmeny. Naša EF SVŠT sa teraz
volá Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity -
FEI STU. Katedra ASR TP ako taká už neexistuje, nahradil ju Ústav riadenia a priemyselnej
informatiky. Je to akési zlúčenie s bývalou katedrou Automatizácie a
regulácie, šéfuje tomu Murgaš. Tie naše špeciálne kockato-matematické
predmety sa vyučujú na katedre Aplikovanej informatiky a výpočtovej
techniky, šéfuje tomu Grošek.
Satko a spol učia klasickú konzervatívnu matiku :) O asistentovi
Palkovi sa viac dozviete v dennej tlači.
Cca 5 rokov dozadu sa naši kolegovia z paralelky,
odbor Elektronické počítače, odčlenili a založili si vlastnú školu s názvom
Fakulta informatiky a informačných technológií (FIIT). Sídlia zatiaľ na našej
fakulte, ale medzi Matfyzom a FEI si stavajú nové sídlo. Kozák robí na FIIT
prodekana, starý pán Bizík je na dôchodku a Mudrončík odišiel na
Materiálovo-technologickú fakultu do Trnavy.
Ale poďme späť na
stretávku. Po polnoci, kedy sme sa dokŕmili pagáčikmi a obloženými chlebíkmi,
prišla na rad aj hudba. Prinesené cédečka obsahovali rôzne žánre: piesne
od Elánu, Pehy, od skupiny YES, vyskytol sa i akýsi metal. Približne polovica z nás
si zatancovala, hádam najlepší pár vytvoril Peťo s Elou. S blížiacim sa ránom
stúpalo u niektorých jedincov promile alkoholu v krvi, čomu sa prispôsobovala
aj nálada v sále. Podaktorí tanečníci pripomínali mátajúce strašidlá,
pôvodne zamýšľaný spev sa zmenil na kvílenie divej zveri :-) Postupne sa i tí
najvytrvalejší asráci pobrali do svojich postielok.
Posledné minúty spolu, posledné rozhovory a výmena adries sa konala počas
nedeľňajších raňajok. Potom už len rozlúčka, stisky rúk a bozky, želanie všetkého dobrého - a cesta domov.
Ďakujeme Peťovi Olexovi za perfektne zorganizovanú stretávku a tešíme sa na ďalšiu.